Mária Ďuríčková
Martuška a somárik

Martuška bývala v horárni a mala ďaleko do školy. Bolo to veľmi nevýhodné, a predsa by sa nejedno dieťa rado s ňou vymenilo. Prečo? Jednoducho preto, lebo Martuška chodila do školy na somárikovi.
Vysadne Martuška na somárika, pri pravom kolene jej visí školská taška, pri ľavom kolene otiepka sena - a poďme! Či je pekne, či prší. Ak pršalo, bolo to ešte zaujímavejšie, lebo Martuška zakryla pršiplášťom nielen seba, ale aj somárika, takže mu len uši trčali. Deti sa nevedeli vynadívať, ako somárik ide krajom cesty, ako vchádza do školského dvora, ako ho Martuška priväzuje o latku v drevárni, kladie mu na zem otiepku sena, poškrabká ho pomedzi uši a povie:
„Dovidenia, Adam!“
Somárik Adam zastrihá ušami a to znamená: Dovidenia, Martuška!

Dvoch laganov zjedala zlosť: to dievčisko má všetko, aj somárika, aj pekné vrkoče - a oni nič!
Ked' Martušku zazreli, zďaleka na ňu kričali:
Ide Marta so somárom,
krásne im to sluší:
on má dlhé vrkoče,
ona dlhé uši!
Ale Martuška a somárik ani čo by nepočuli, kráčali si pokojne ďalej. A to laganov ešte väčšmi dopaľovalo.

Raz si povedali, že kým bude Martuška na obede, somárika jej odvedú a schovajú. Och, či sa potom nasmejú, ked' ho bude kade-tade hľadať!
Napchali si vrecká dobrotami, otvorili dreváreň, odviazali somárika a lákajú ho von.
„Poď, Adamko, dostaneš cukríkl"
Adam natiahne krk, zlizne cukrík z dlane, ale kroka nespraví.
„Poď, Adamko, dáme ti čokoládul"
Adam zas len natiahne krk, zlizne z dlane čokoládu, ale kroka nespraví. Darmo ho oni lahôdkami vábia, darmo ho ťahajú, darmo tlačia, darmo i prútom šibú. Stojí na mieste, ani čo by tam korene zapustil.
Prišla Martuška od obeda a vidí laganov, ako sa somárikovi prihovárajú. A okolo neho koľko len všelijakých papierikov: od čokolády, od štolverkov, od praliniek, ba ešte aj od salámy.
„Ďakujem vám, že ste uhostili môjho Adama," vraví Martuška. „Ja som si, vidíte, až do tejto chvíle myslela, že ho nemáte radi."
Vyviedla somárika na dvor, vysadla naňho a on sa pohol, nemusela ani slovo povedať.
„Dovidenia, chlapcil“ zakývala Martuška.
Somárik Adam zastrihal ušami a to znamenalo:
Dovidenia, lagani!
A tí stoja s ústami dokorán: nevedia pochopiť svojimi strapatými hlavami, prečo je to tak.


/ otiepka = viazaný zväzok (sena)
/ štolverky = druh cukríkov, karamelky
/ lagani = chlapčiská