Ondrej Sliacky
Húsky

Jedného novembrového dňa krúžil pán Vendelín na svojom starom bicykli po dedine a volal:
„Perie, perie kupujem!"
Vonku pofukoval studený vietor a nikomu sa nechcelo vyjsť pred dom. Pán Vendelín opísal ešte jeden kruh, zazvonil na zvončeku a pobral sa domov.
Inokedy sa vracal veselý, s veľkým batohom peria, no teraz krútil pedále naprázdno.

„Ak chceš, dám ti pár listov," naklonila sa k nemu z kraja cesty lipa. „Keď si ich dáš do vankúša, bude sa ti snívať o lete, o slniečku a o včielke Medulienke."
Pán Vendelín sa potešil, no na lipe viseli len dva lístočky. „To je málo," povedal a smutne krútil pedále ďalej.

Vtom vysoko nad ním zagágali divé husi.
„Kam letíte, húsky?"
„Ďaleko.“
„A nedali by ste mi po jednom pierku?" zaprosil pán Vendelín.
„Mal by som na vankúš.“
„Dáme ti toľko, že budeš mať aj na perinu," veselo zagágali húsky.
V tej chvíli začali nad hlavou pána Vendelína poletovať husie pierka. Pán Vendelín ich chytal a vkladal do batoha. Zohýnal sa po každé jedno, no bolo ich toľko, že ešte v ten deň prikryli celý-celučičký kraj.