Ladislav Kuchta

Sklár čarodej

Ešte včera večer bola rieka voľná. Krásna a veselá. Jagavé vlnky sa na nej hrali. Holé vŕby a topole závistlivo zazerali na ňu.
No za mesačnej noci prišiel k nej odkiaľsi čarodejný sklár. Celú ju premenil na veľké okno. Uväznil ju.
Prišlo mi rieky ľúto. Zdrapil som kameň a šmaril ho doprostred toho okna. Krehké sklo zarinčalo a urobila sa v ňom diera. Ja poďho hneď vnohy, aby ma sklár čarodej nezbadal a nechytil.
Pri humnách som stretol starčeka.
„Dobre si spravil, chlapček," usmieval sa. „Mal si urobiť v rieke aj viac dier, aby sa rybám lepšie dýchalo."
Strašne mi odľahlo, že starček nebol ten Čarodejný oknár, ale dobrý rybár. Hneď som sa vrátil a rozdrúzgal kameňmi celý ten riečny oblok.
Už som sa nebál.

/ zdrapil = chytil
/ rozdrúzgal = rozlámaI, rozbil