Slovenská ľudová rozprávka
Medveď a líška

Medveď a líška vybrali sa raz na muziku, aby si zatancovali a pobavili sa. Ale medzi tancom strhla sa bitka.
Líška sa zavčasu ukryla, ale medveďa chasa tak nemilosrdne doráňala, že sa ledva von vyvliekol. Líška sa povaľovala na pazderí, prišla k medveďovi a žalovala sa mu, že ju zbili, až jej všade kosti z tela trčia. Doráňaný medveď sa nad líškou zmiloval, vzal ju na chrbát a niesol cez horu.
Keď už boli v hore, líška vyvolávala:
„Nesie bitý nebitého!"
Keď toho posmešného vyvolávania bolo priveľa, nahneval sa medveď, líšku zhodil a chcel ju náležite potrestať.
Ale líška bola obratnejšia a uskočila pod strom do diery a odtiaľ sa medveďovi posmievala. Medveďa to ešte väčšmi rozsrdilo, vyhľadal si krivé drevo a chcel ním líšku z diery vytiahnuť. Keď zachytil, točiac drevom v diere, líškinu nohu, volala líška:
„Chytal nohu, chytil koreň!"
Medveď líškinu nohu pustil a točil krivým drevom iným smerom.
Keď zachytil koreň, volala líška:
„Chytal koreň, chytil nohu!"
A keď sa medveď pri líškinej diere nadarmo upachtil, zahodil krivé drevo, dotackal sa do svojho pelechu, aby utŕženú bitku i hnev odstonal. Nikdy viac už s líškou na muziku nešiel.

Rozprávka v podaní Márie Rázusovej-Martákovej

/ chasa = skupina mladých ľudí
/ na pazderí = na podstieľke z ľanu a konopí
/ upachtil sa = zadychčal sa
/ odstonal = nariekal od bolesti