Ladislav Kuchta
Snežná tabuľa

V škole píšeme po celý rok bielou kriedou iba na čiernu tabuľu. Zato v zimnej hore je iba biela tabuľa - snežná. Nože sa prizri, koľko je na nej znakov, zápisov, odkazov, počtových príkladov!
Tu, hľa, pod skalami, zapísala sa líška. obďaleč zajac, vedľa diviak, povyše kuna. Na lúčke nechala komusi odkaz veverička. A zanechala ho tam aj vrana, sojka, sýkorka. Pri ceste zapísala svoju návštevu srnka. Krížom cez strmý žľab urobil v náhlivosti zmätené znaky jeleň. Akiste za nim bežal vlk.
Lesní obyvatelia tu zapisujú vo dne i v noci svoje príhody: čo je s nimi, odkiaľ prišli a kam odchádzajú. Čo zameškali v písaní za trištvrte roka, doháňajú v zime na snežnej tabuli.

/ prizri sa = pozorne si prezri, 			/ obďaleč = nablízku






Ladislav Kuchta
Nenápadný zdravotník

Mrzne, sneží, ale brhlík nelení. Ustavične pracuje. Raz hore, raz dolu hlavou. Potom sprava, potom zľava, hop, hop-hop po kmeni stromu aj po hrubých konároch.

Na chvíľu sa pritají a pozorne načúva, či sa pod kôrou náhodou nehmýri črvotoč. A ak nie, zasa len vrtko hopká po strome. Celý ho poprezerá, skontroluje. A pritom si hlasito pospevuje: „Čvik, čvik, čvi-čvik.“ Zatrepoce krídlami a už je na ďalšom strome.
Po celý deň takto pátra a hubí črvotoč ako zdravotná hliadka.
Vďaka ti, brhlík, že tak starostlivo ochraňuješ zdravie stromov!

/ brhlík = drobný vtáčik loziaci po stromoch
/ pritají sa = stíchne