Ruská ľudová rozprávka
Kto sa koho naľakal

„V chalupe niet kvapky vody," povedala babička. „Pôjdem k potoku, vody donesiem.“ Vzala vedrá s váhami a šla.
Uvidela to vnučka a tiež sa jej zachcelo vody priniesť. Vzala vedrá o niečo menšie i s váhami a išla.
Uvidel to kohút a tiež sa mu zachcelo vody si doniesť. Vzal vedrá ešte menšie, zavesil na váhy a bežal za babičkou a vnučkou.
Kuk! Pozrela z diery myška, zachcelo sa jej vody si doniesť. Vzala menšie vedierka sťa náprstok, zavesila na váhy a bežala tiež.
Nabrali si všetci vody a idú domov. Popredku ide babička, za ňou vnučka, potom kohút a na konci myška s drobnými vedierkami.
Hneď pri ceste rástla jabloň a pod ňou ležal sivý zajac. Behal v noci po poli, ustal a teraz odpočíval. Vietor hojdal konáre jablone s veľkými šťavnatými jablkami. Vtom sa jedno jabĺčko odtrhlo - a bác! Spadlo zajacovi rovno na čelo.
Vychytil sa zajac zo sna a skočil babke priamo pod nohy. Zľakla sa babička, spadla, vodu vyliala a potom vyskočila, utiekla a skryla sa.
Ale zajac sa tiež zľakol, pustil sa bežať a skočil na vnučku. Vnučka spadla, vodu vyliala, potom vyskočila, utiekla a skryla sa.
Vyľakal sa zajac ešte viac a ako slepý skočil na kohúta. Kohút vykríkol, odhodil vedrá, utiekol a ukryl sa.
Uvidela myška zajaca, hodila maličké vedierka a utiekla do diery.
Babička sedí a húta:
„Ale som sa šikovne zachránila pred medveďom!"
A vnučka húta:
„Dobre, že sa mi podarilo utiecť pred vlkom!"
Kohút sedí a rozmýšľa:
„Aké šťastie, že sa mi podarilo zachrániť sa pred strašnou liškou!"
A myška si sedí v diere a húta:
„Ale som šikovne ušla hroznému zvieraťu - mačke!"
Zajačik však, čo má sily, beží, neobzrie sa, dobehne do lesa a tam - šuch! pod hŕbu lístia. Neboráčik ledva dych lapá a dlho-dlho sa nemôže spamätať.
Potom si odpočinul a húta:
„No, ale som podstúpil strachu. Lovili ma, naháňali, len-len, že ma nedostali, ale ja som predsa ušiel a zachránil si kožtičku."
Preložil Rudo Brtáň
/ vybrali sa po vodu = išli priniesť vodu