Eleonóra Gašparová
Ako čerešne oklamali chlapca

V parku rástol Čerešňový strom. Keď sa medzi listami ukázali zružovené čerešničky, všetky deti si na ne robili chuť.
„Tá bude moja! Moja bude hentá!"
Martin obchádzal strom každý deň. Striehol, z ktorej strany ovocie najskôr dozrie. Otecko povedal, že z južnej.
„Ja chcem celý konár čerešní," rozhodol sa Martin. Vyhliadol si halúzku, na ktorej bolo niekoľko menších vetvičiek. A všade samá čerešnička!
Jedného dňa sa Martin na ne zadíval dlhšie.
„Tie moje sú už zrelé."
Na druhé ráno zobral pílku, prikradol sa do parku a vyliezol na strom. Bola nedeľa, v parku pobehovali malé deti, Martina si nevšímali. Martin píli, konár sa chveje. Pílka sa zarezáva hlbšie a hlbšie, chlapec vzdychá od námahy.
„Tupá ako motyka,“ nadáva, no nevzdáva sa.
Konár je už napílený, ovísa k zemi. Ešte chvíľu - a všetky čerešne na ňom budú Martinove.
Konár padá, Martin sa spúšťa po kmeni dolu. Zdvihne korisť a vbehne do húštiny v parku.
„Teraz bude hostina!"
Rozhŕňa lístie, trhá čerešne. Prvá je trochu tvrdá, nezrelá. Hm, a už je červená. Druhá je mäkšia a sladšia, tretia je celkom zelená. Martin šklbe ďalšie, omáľa v ústach nezrelú dužinu, vypľúva kôstky.
Čudná hostina!
Na konári je ešte plno čerešní, no Martin ich už nechce. Oklamali ho. Ukazovali sa, že sú zrelé, a nie sú. Nechce také čerešne - klamárky.
Vyšiel z húštiny a zďaleka obišiel Čerešňový strom.

Pri večeri ako obyčajne hovorila Elenka najnovšie správy zo školy, z ulice a z parku.
„Niekto odpílil konár na čerešni. Deti sa hádali, kto to urobil, no nikto sa nepriznal. Musí byť niekto vinný, nie? Ja by som takému zlodejovi ukázala!"
A rozhorčene sa pozrela naokolo. Pri stole bolo ticho, nikto neodpovedal. Martin sklonil hlavu do taniera. V tej chvíli mal líca ako zrelé čerešne.