Rudo Moric
Kto vyplazuje oči

Rozpršalo sa. Bol teplý dáždik a dedko povedal, že padá zlato. Majstroval na verande rozheganú stoličku. Maroš chvíľu hľadel na dedka, potom ho to omrzelo - a hybaj do dažďa.

Dedko pohrúžený do roboty veru nezbadal, kde sa mu vnuk túla, a stará mama sa krútila v kuchyni okolo sporáka.

Odrazu len pribehne chlapec na verandu a volá:
„Pozri, dedko, našiel som slimáka."

„Keď prší, slimáky vychádzajú na prechádzku," vravi dedko. Až potom zbadal, ako Maroš premokol: „Prepánajána, nechoď na dážď takto naľahko, raz-dva prechladneš! Keby ťa videla stará mama, mali by sme obaja po chlebe!" Maroš položil slimáka na verandový múrik a prihovára sa mu:
„Vyjdi, slimáčik, z domčeka!" A slimáčik sa onedlho naozaj vytiahol z ulity a dal sa liezť.
„Dedko, pozri sa, ako slimák vyplazuje oči."
Dedko sa zasmial: „Vraj vyplazuje...“ Ale nezdvihol oči od roboty.
„Len sa pozri! Pozri sal" kričí Maroš.

Dedko nechal robotu a prišiel k múriku. A ako slimákvystrčí oči, Maroš sa ich dotkne prstom a stopky s očami sa rýchlo schovajú.
„Vidíš, dedko, vidíš?"
„Vidím, vidím, vnúčik, ale vyplazuje sa jazyk, a nie oči," vraví dedko.
„Ja vyplazujem jazyk, aj ty, dedko, vyplazuješ jazyk, stará mama tiež vyplazuje jazyk a najviac ho vyplazuje Viktorka, ale slimák vyplazuje OČI. Len sa lepšie prizri, dedkol"
„Ale veď aj riekanka vraví: Slimáčik-máčik, vystrč rožky, dám ti masla na parožky..." poúča dedko vnuka.
A Maroš na to: „Dedko, to nie sú parožky ani rožky, ale oči na stopkách. A on ich naozaj vyplazuje."

Darmo dedko tvrdil, že aj keď sú to oči na stopkách, slimák ich nevyplazuje, ale vystrkuje. Maroš si len húdol svoje: „Slimák vyplazuje oči, lebo nemá jazyk. Ved' som mu hovoril: vyplaz jazyk, a on zakaždým vyplazil iba oči. A niečo predsa musí vyplazovať!"