Božena Trilecová
Ga-ga-ga-ga-gaštany
Na rohu pod lipou zastala tučná predavačka gaštanov. Zatlačila vozík až k samému stromu a začala vyspevovať:
„Gaštanýýý, pečené gaštanýýý!
Teplé gaštanky! Gaš-ta-neč-ky!"
Z dvorov sa hneď začali zbiehať kupci. Predavačka len oči otvárala. Podoprela si boky, chytila do ruky lopatku a nedôverčivo si obzerala kupujúcich. Tí sa medzi sebou hádali, strkali, iba žaba na samom konci sedela a smutne gúľala okáľmi. Takú chuť mala na tie gaštany - a teraz ju všetci predbehli!
„Tak dosť!" dupla nohou predavačka a obrátila sa k prvému kupcovi.
„Čo si želáte?"
Všetci zmĺkli, no najväčšmi sa zľakla hus, pretože stála na samom predku. Vytiahla dovysoka krk a začala:
„Ga-ga-ga..." Chcela povedať, že chce gaštany, ale stále iba jachtala, gagotala.
Tučná tetka prekvapene zažmurkala, preložila si lopatku z jednej ruky do druhej a klop ňou hus po zobáku:
„Čože? Ty mi tu chceš do večera gagotať? Ideš ho!"
Rad pred vozíkom sa zavlnil a pred predavačkou sa ocitol našuchorený kohút. Vypínal prsia a sekal vo vzduchu ostrohami, aby si dodal odvahy.
„Koľko chceš tých gaštanov?" spýtala sa netrpezlivo tetka.
Kohút chcel povedať, že kilo, ale stále robil iba kikiki.
„Ale už sa ber!" zahnala sa po ňom namosúrená predavačka.
Pred vozíkom s gaštanmi stála koza. Postavila sa na zadné nohy a maškrtne oňuchávala voňavý dym, ktorý sa dvíhal z horúceho plechu.
„Koľko chceš - kilo?" spýtala sa predavačka kozy a už sa aj chystala naberať horúce gaštany. Koze sa od rozpáleného dymu pripálila brada. Chcela predavačke povedať, že chce menej, ale za nič na svete to nedokázala vysloviť. Dostala zo seba iba prvú slabiku a tú len donekonečna naťahovala: mééééméééé.
Kôň sa zatial' nahol cez plech, že si všetky gaštany zoberie a ujde. Strčil pysk medzi gaštany a vyskočil vysoko, div že vozík neprevrátil.
„Íha! Íííííííha!"
Odcválal do svojho dvora, kde ho už čakal gazda.
Na rad prišiel vrabec. Zatrepotal vo vzduchu krátkymi krídlami a pýta si gaštany:
„Čviri, čviri! Štyri, štyri!"
Predavačka nabrala na lopatku štyri gaštany a ponúkla ich vrtkému vrabcovi. Vrabec vzal jeden do zobáka, ale hned' ho aj pustil. Gaštan ho popálil na jazyku a on s krikom odletel.
„To sú mi teda kupci!" hundrala namrzená predavačka, ked' sa všetky zvieratá rozutekali. Už chcela odísť, keď tu zrazu zbadá drobnú žabku.
„Juj, žaba! Vari aj ty chceš gaštany? A koľko?" spytuje sa predavačka veselo.
„Kvaky, kvaky, kvak,
ja chcem plný vak!"
Žabka veselo odrapkala svoju prosbu a už aj podávala tučnej tete velikánsky vak. Predavačka vysypala do žabkinho vaku jeden plech gaštanov, potom aj druhý, žabka zaplatila a hop! Skočila za kameň, za druhy, za tretí a už jej nebolo.