Daniel Hevier
Pätnásť múdrych doktorov

To je hrozné!
Uprostred tej najkrajšej zimy ochorel Snehuliak Smiechuliak. Určite sa musel napiť horúceho čaju alebo zjesť niečo teplé, a to je pre snehuliakov tá najväčšia pohroma.
Hneď sa zišli lekári v bielych plášťoch, vytiahli teplomery (vlastne zimomery), aby odmerali snehuliakovi Smiechuliakovi teplotu (vlastne zimotu). Keď mu ju konečne zmerali, zmeraveli od hrôzy a zvolali:
„Jojojojojojoj! Ved' ty si, milý Smiechuliak, načisto chorý!"
Keď to povedali, nuž to musela byť pravda, lebo to boli samí múdri páni. Každý mal okuliare, prísny pohľad a pred menom doktorský titul.
Bol tam
Dr. Ačica, Dr. Evák, Dr. Otár,
Dr. Ahota, Dr. Ievko, Dr. Ozd,
Dr. Apák, Dr. Iečny, Dr. Účik,
Dr. Avec, Dr. Koták, Dr. Vič,
Dr. Obučký, Dr. Žgroš,
a Dr. Žiak.

A snehuliaka Smiechuliaka drvila zimnica (vlastne teplica) a na tele mu naskakovali zimomriavky (vlastne teplomriavky). A tak pätnásti múdri doktori predpísali Smiechuliakovi špeciálne lieky:
nanuky,
nanukovú tortu,
mrazené jahody,
zmrzlinu,
ľadové cukríky.
A prikázali mu, aby nosil tepláky (vlastne zimáky) a pil odvar z liečivého zimozelu (vlastne teplozelu).
A naložili ho do mraziarenského kamióna a poslali ho na liečenie do Turčianskych Teplíc (vlastne Zimníc), kde mu dávali studené sprchy.
O týždeň sa snehuliak Smiechuliak vrátil zdravý ako rybička a studený ako cencúľ a psí ňufák dohromady. Usmieval sa na celý svet a pochvaľoval si:
„Bŕ! Bŕ! Bravó! To je zimička! To je prima zima!"