František Hrubín
O nepodarených kozliatkach

Koza vraví: „Kozliatka,
nechoďte mi za vrátka!
Prídem večer, nebite sa,
vlk, ten by vás počul z lesa!"

Ešte je len na priedomí,
už sa bijú, len tak hrmí:

„Sienko mnéé, sienko mnéé!"
„Tebe niéé, tebe niéé!“

Vtom na dvere hromy, buchy:
„Otvárajte, čo ste hluchí?!"

Capko šepká: „Ani muk!
Deti, to je starý vlk!“

A na dverách hromy, buchy:
„Počujete, či ste hluchí?
Otvárajte mamičke!'

„Kdežé,“ kričia maličké.
„Mamička tak neklope."
„Ako?"

„Nohou nekope.
Pekne rožkom: klop, klop, klop."

Vlk to skúša - buch a klop,
vlk to pletie - klop a buch.

„Darmo klopeš, darmo búchaš.
Najprv sa nám v okne ukáž,
či máš rožky, bielu bradu!"

„Mám len brucho plné hladu.“

„Mamička nám išla z domu
doniesť mliečka do vemienka.
Nedáme ti nášho sienka.
Tam si choď, ty luhár starý,
kde sa vlkom lepšie darí!"

Zavrčí vlk, chrbát zježí,
stiahne chvost a domov beží.

Ešte je len na priedomí,
už sa bijú, len tak hrmí:
„Sienko mnéé, sienko mnéé!'
„Tebe niéé, tebe nIéé."

Preložil Milan Rúfus