Teliatka Vladko a Katka

Mamička kravička mala dve teliatka: Vladka a Katku. Dobré to boli deti: neklbčili sa, nenadávali si, poslúchali vo všetkom si vedeli poradiť. Aj dnes šli sami na pašu.
- Hádaj, aký je dnes deň? - skúša Katka Vladka. A pretože Vladko nevie, Katka zaňho odpovie:
- Naša mamička Ružena má dnes meniny.
- Naozaj? - spytuje sa Vladko a prevracia očká.
- Naozaj! - odvetí Katka.

Nuž takýto deň sa nezaobíde bez kvietočka. Tu odtrhli nevädzu, tam sedmokrásku, tuto zvonček, tamto stračiu nôžku, tu vlčí mak, tam zasa kúkoľ...
Hľadia teliatka na svoje dve utešené kytice, hľadia, očami ich hladkajú. Vladko povie sladko:
- Hneď ich zanesiem mamičke!
- Joj, tá sa prekvapí! - teší sa Katka.
Kráčajú teliatka jedno za druhým s veľkými kyticami za chrbtom. Prvé teliatko začína trápiť hlad, lebo pre kyticu sa úplne zabudlo pásť. Ale veď ľaľa - pred nosom mu čosi vonia. Chrum, chrum - pustí sa s chuťou chrumkať.
Cestou Vladko predišiel Katku. Aj Katku morí ukrutánsky hlad. Ale veď ľaľa - pred nosom jej čosi vonia. Chrum, chrum - pustí sa s chuťou chrumkať.
Idú teliatka, idú, ponáhľajú sa blahoželať mamičke. Zďaleka kričia:
- Mamička, mamička, pozri, čo ti nesieme! Kravička im beží otvoriť a nechápavo hľadí na obhryzené kytice.
- Kde sú kvietočky? - čudje sa Vladko.
- Kde sú kvietočky? - čuduje sa Katka.
Hľadia obaja, hľadia Vladko i Katka, ako teliatka na nové vrátka.