Ondrej Sliacky
Húsky

Jedho novembroho dňa krúžil pán Vendelín na svojom starom bicykli po dedine a volal:
Perie, perie kupujem!"
Vonku pofukoval stude vietor a nikomu sa nechcelo vyjsť pred dom. Pán Vendelín osal te jeden kruh, zazvonil na zvončeku a pobral sa domov.
Inokedy sa vracal vese, s veľkým batohom peria, no teraz krútil pele naprázdno.

Ak chceš, dám ti pár listov," naklonila sa k nemu z kraja cesty lipa. „Keď si ich dáš do vanša, bude sa ti snívať o lete, o slniečku a o včielke Medulienke."
Pán Vendelín sa potešil, no na lipe viseli len dva lístočky. „To je lo," povedal a smutne krútil pele ďalej.

Vtom vysoko nad ním zagali di husi.
Kam lete, húsky?"
Ďaleko.“
A nedali by ste mi po jednom pierku?" zaprosil pán Vendelín.
Mal by som na vankúš.“
me ti toľko, že budeš mať aj na perinu," veselo zagali húsky.
V tej chvíli začali nad hlavou na Vendena poletovať husie pierka. Pán Vendelín ich chytal a vkladal do batoha. Zonal sa po kaž jedno, no bolo ich toľko, že te v ten deň prikryli ce-celučič kraj.