Ľudová hra
Na smolu

Kde je štíhly kmeň stromu, tam je dobre hrať sa na smolu. Kto bude kupec? Kto bude smoliar? Najlepšie je vybrať ich vyčítankou, ale kde sa bavia spolu veľké deti s malými, na tie úlohy sa musia vybrať najmocnejšie.
Drží sa smoliar štíhleho kmeňa a za ním je rad detí - smola. Vieme, že smola sa lepí, preto sa deti držia: Milka objala Evku pevne okolo pása a dobre zopla ruky - Milku Hanka, Hanku Marka, tak až po ostatnú.
Príde kupec a začne sa jednačka:

Kupec: Andanáš Tobiáš, za čo tú smolu máš?
Smoliar: Za tristo toliarov.
Kupec: A koľko z nej spustíš?
Smoliar: Ani päť grajciarov.
Kupec: (hodí rukou) Jojoj, to je drahé! (a kupec odchodí)
Smoliar: (za ním volá) Kupec, kupec, vráť sa!
Kupec: (vráti sa a zas sa jedná) Andanáš Tobiáš, za čo tú smolu dáš?
Smoliar: Tak za sto toliarov.
Kupec: A z toho čo spustíš?
Smoliar: Ani päť grajciarov.
Kupec: Jój, i to je drahé! Kupec zase odchádza.
Smoliar: (za ním volá) Kupec, kupec, vráť sa!
Kupec: Andanáš Tobiáš, za čo tú smolu dáš? I
Smoliar: Za groš.
Kupec: Ojój, to je drahé! (a kupec odchádza preč)
Smoliar: (chytro za ním volá) Za voš, kupec, za voš!

No, to je už dosť lacné a kupec ide smolu odliepať. Chytí Zuzku, ktorá je na konci. Objíme ju okolo drieku a ťahá, ťahá. Všetci držia pevne, ale naraz bum! Už je kupec so Zuzkou - smolou na zemi. Potom ťahá ďalej, až oddrapí i samého smoliara.
Podľa Márie Rázusovej-Martákovej

/ ostatná = posledná
/ odchodí = odchádza
/ toliar, grajciar, groš = staré peniaze
/jednačka = dojednávanie sa o cene