O knihách
Dušan Dušek

vzal som si kúsok koláčika,
kúsok zeleného papiera a kúsok ceruzky.
Kým som jedol kúsok koláčika,
kúsok ceruzky písal na kúsok zeleného papiera:

Rád ovoniavam nové knihy. Rád kupujem nové knihy. Rád v nich listujem a rád ich hladkám, a ešte radšej sa len tak prehŕňam v ich listoch, prikladám k nim nos a vdychujem. Čo to je? Vôňa lepidiel, farby alebo písmeniek, biela váha papiera alebo niečo celkom iné? Dobré príbehy voňajú ako upečené jabĺčka. A čím je vôňa lepšia, tým je aj príbeh lepší, tým viac knihu ovoniavam. Nosom ju celú prelistujem. Potom položím na sporák jabĺčko, sadnem si k oknu, odkiaľ vidím orech s vetrom - a pustím sa do čítania. Rád čítam nové knihy. Z vône pečeného jabĺčka cítim najprv iba slabý závan, vtáčí bozk, a čakám, že jej bude viac. Lenže nie je - vlastne je, ale už ju necítim, lebo nos si na ňu zvykol. Aj keď jej stále pribúda, teplej a pomalej, už o nej neviem. Vytratí sa mi aj vôňa knihy: dávno som ukrytý v jej príbehu a nič iné nevnímam. Mám rád dobré príbehy a rád ich hľadám V knihách. Rád čítam nové knihy. Rád pečiem jabĺčka. Rád píšem nové knihy.

(Z knihy Pravdivý príbeh o Pačovi)