Tomáš Janovic
Napísala Ľubica Kepštová

Zdá sa vám, že spisovateľ na našom obrázku sa akosi ostýchavo usmieva? Nemýlite sa. Je veľmi sebakritický, najmä odvtedy, ako ho jeho dve dcéry Táňa a Kata začali volať „drevený tato“. Nemyslite si však, že bol z toho nešťastný! Keď dcéry boli veľmi plané, jednoducho ich vylátal varechou. Aký by to bol však básnik, keby nemal ľútostivé srdce. Aby jeho dcéry neboli pri vyplácaní smutné, poprosil uja maliara, aby varechy vyzdobil. Každý deň V týždni Táňa a Kata dostávali inou rozprávkovou varechou. V pondelok Aladinovou lampou, V utorok Zhavranenými bratmi,
vo štvrtok Zlatovláskou, V nedeľu Budkáčikom a Dubkáčikom. „Bolo pre ne potechou dostať takou varechou.“
Keď básnik jedného dňa zistil, že jeho dcéry, ktoré celé dni vysedávali pred televízorom, odmietli chodiť do lesa, odhodlal sa na odvážny čin. Skrížil televízor s jeleňom. Čo z toho vzniklo? Jeleňvízor. Namiesto parohov mal antény, namiesto brucha televízor. Rozbehol sa do lesa a básnikove dcéry hybaj za ním!
Napriek rozmanitým spochybňujúcím informáciám o jeho šikovnosti môžeme povedať, že Tomáš Janovic si vedel ako básnik Vždy poradiť. Ba poradí aj vám, napríklad kde rýchlo a spoľahlivo opravia pokazenú hlavu. Všetko má však svoj háčik. Ak rozbijete okno, nikdy, prosím neklamte, že ho rozbila padajúca hviezda! To by vám potom narástol taký dlhý nos, že by vás ťahal až na Island. A obávam sa, že v takom prípade by vám už nepomohol ani náš vynachádzavý básnik Tomáš Janovic.