O bohatom palci
Tomáš Janovic

Bol raz jeden bohatý palec a viete, ako sa volal? Jozef. Teda bol raz jeden bohatý palec Jozef, ktorý žil na ostrove Bali, žil v krásnej vile, kde mal všetko, čo si len zažiada bohatý palec, mal tam zlaté hodinky s vodometom i zlatý vodomet s hodinkami, mal tam vilu, v ktorej žil ako prasa v žite, stlačil gombík a začalo pršať, stlačil gombík a prestalo pršať, mal tam všetko, ale nemal nikoho, nemal nikoho v krásnej vile, v ktorej žil celkom sám, sám ako prst.
Ale na jeseň, keď si vietor ľahne do kúta ako mačka, na jeseň zmizne palec Jozef na pôjde, zmizne celkom v rohu, kde sa krčí obyčajný kufor, hnedý ako jeseň, zošúverený ako lístie, a zrazu palec Jozef vyberie z kufra obyčajný hnedý album s obyčajnými hnedými fotografiami, vyberie zafúľaný album a začne v ňom listovať, panebože, taký som bol, keď som ešte ležal v perinke, taký malý, taký smiešny, taký biely, nechce sa mi ani veriť, namôjveru, nechce sa mi ani veriť vlastným očiam: A ten starček, hnedý ako jeseň, zošúverený ako lístie, to je predsa otec, obyčajný otec bohatého palca. Sedí pod gaštanom v košeli a fajčí, panebože, už sa naňho ani nepamätám, a tá babka, drobná ako gombík zo zimníka, to je predsa moja matka, to je moja matka u nás v kuchyni, panebože, veď je samá vráska.
Tak si vraví bohatý palec Jozef, ktorý žije na ostrove Bali v krásnej vile, kde má všetko, ale nemá nikoho. Zoberie si pod pazuchu album, obyčajný hnedý album s fotografiami, zíde do svojej hodvábnej spálne a rozloží si všetky fotografie po hodvábnej zemi, hľadí na ne, hryzie si palec.
Vtedy, práve vtedy na jeseň sa rozletia dvere a do hodvábnej spálne vbehnú fotografisti z celého ostrova. Fotografisti ranníkov, večerníkov, mesačníkov. Fotografisti z módnych, z detských, z technických časopisov, všetci vykrikujú: „Ráčte sa usmievať, bohatý palec! Pozor, vyletí vtáčik!“ Všetci fotografujú bohatého Jozefa, ale beda, fotografie sú nanič, fotografie sú rozmazané, ako keby na ne pršalo, ako keby palec Jozef mal slzy v očiach. Ale palec Jozef vraví, to nič, príďte zajtra ráno, uvidíte, zajtra zase budem celkom v poriadku!

(Z knihy (Ne)ukradni tri vajcia)